Ako WD-čko opäť vdýchlo život 60-ročnému zveráku
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden dedo, ktorý vtedy vlastne ešte ani nebol dedo. Bol len mladý otec a vášnivý kutil. Ako správny mladý kutil si kúpil malý zverák. Slúžil mu verne dlhé roky aj keď už mal aj veľký zverák. Z mladého otca sa časom stal skutočný dedo.
Zverák už nebol len jeho. Patril už aj mne malému kutilovi. Spolu sme s dedom brúsili, rezali a mazali raz na veľkom, raz na malom zveráku. Až raz jedného dňa malý zverák praskol. Pre zveráky je to často koniec. Prasknutí zverák sa len tak ľahko neopraví lenže správny kutil len málokedy niečo vyhodí. A tak malý zverák putoval na pôjd a kutilo sa ďalej v trojici neskôr už len v dvojici...
Ako roky plynuli malý kutil sa stal mladým kutilom a celkom zabudol na dedov malý zverák.
Až kým jedného dňa v zberni neobjavil rovnaký ale inak prasknutý zverák. Srdce mu pookrialo, spomenul si na deda a na ich malý zverák a na ich kutenie. Hneď zverák kúpil a rozhodol sa z dvoch zložiť jeden funkčný. Bol to boj zahrdzavené kolíky a skrutky sa len tak ľahko nechceli vzdať. Ale nakoniec mladý kutil vyhral každý boj za pomoci svojho verného pobočníka WD-40.
A tak sa u nás opäť kuti vo trojici. A ktovie, možno sa raz bude aj znovu vo štvorici.